Vyhlásil minister Budaj v súvislosti s odmietnutím odstrelu kontajnerových medveďov v Tatrách.
Hmotné bohatstvo myslieť nemohol. Nedávno sa tam napríklad stalo že medvede vliezli do miestností cukrárenskej výrobne cez sklenené dvere – kontajnery totiž mali zabezpečené tak dobre ako im to radí ministerstvo a do nich sa nedostali.
Ostatná perla ducha tohto ministra zaznela v odpovedi pre združenie chovateľov oviec a kôz. Na obranu škodiacich vlkov zasa použil bonmot : „ja keď si nezamknem bicykel tak sa nemôžem čudovať že mi ho ukradnú“. Z toho sa dá vyložiť že úloha politika je zasa v ochrane práv páchateľov, nie poškodených. Cenné rady na individuálnu obranu, nie siahnutie na slobodu škodiacich. A ak pre drahú ochranu pred škodnou skrachuje podnikateľ – chovateľ, môže sa predsa zamestnať v automobilke a mäso a mlieko dovezieme (napr. z Poľska).
Moderné zaklínadlo „biodiverzita“ je u nás chápané aj ako nezasahovanie do reprodukcie šeliem. Takýto múdri sme však asi hlavne my. Okolité štáty, okrem Ukrajiny, nemajú medvede a nechystajú sa ich do prírody vracať.
U nás sa plače za životom každého medvedíka, ale nie za životmi ostatných zvierat ktoré sa bežne strieľajú. Ale nielen to. Privilegované šelmy vyháňajú iné zvieratá z lesov, existuje porekadlo „kde je medveď tam nie sú diviaky“. A tu sme aj pri koreni problému výskytu diviakov v mestách, napr. v Žiline či Prešove. Bežne obývajú lúky a ukrývajú sa v tŕní za mestami a dedinami, a uvažuje sa preto o ich odstreloch. Obdivujme tu súčasnú logiku. Neodloví sa privilegovaná šelma a zbytočný symbol ochranárstva ale vyhnanci k ľudským usadlostiam. Rovnako srnčia a jelenia zver sa často vyskytuje pri cestách a nie v lesoch, pretože tu sa cíti bezpečnejšie. A my naďalej chránime premnoženého predátora, tyrana svojho okolia. No je tyranom aj svojho vlastného druhu. Starší a väčší jedinec vyženie zo svojho teritória mladších – čiže nie zberači lesných plodov ale málo miesta pre toľkých jedincov vytvára kontajnerové typy.
Argumenty ochranárov sú na úrovni totalitných filozofií. „Človek je premnožený, nie medvede“. Tu je predstava teda aká – že sa hornatá časť Slovenska presťahuje na juh? A keď prídu aj tam, tak do Maďarska ? Pri ochrane „jeho“ teritória sa zabúda že to nie je kilomer štvorcový pri jeho brlohu, ale oveľa väčšie plochy, kade sa prechádza pri hľadaní potravy. Znamená to že sa za jeho územie kde ho vyrušuje človek, počíta už asi polovica republiky.
Komu prekáža vidiecky kolorit ale aj možnosti turizmu na hornatom Slovensku ? Radikálne výroky typu že hospodárske zvieratá nepatria do hôr sa už trocha korigujú, keď sa zistilo že ich pôsobením sa nerozširujú tŕnisté porasty a že vlastne prispievajú k diverzite rastlín a následne hmyzu…
Výrok ministra Budaja je typickým bratislavským nepochopením reality a potrieb zvyšku Slovenska až ich ignoranciou. (A uprednostnením postojov z ešte vzdialenejšieho Bruselu). V BA nie sú útoky medveďov, stáda diviakov, ďaleko je tiež povedzme rómska osada a podobne. Občas mám sen byť natoľko bohatý aby som si mohol dovoliť kúpiť lesy pri hlavnom meste do ktorých by som doviezol zo dvadsať medveďov. A tiež by som tam presťahoval nejakú rómsku osadu z východu. Aby mali možnosť kaviarenskí humanisti prezentovať svoje postoje v realite a nielen radiť a kázať o tolerancii.
Po odpovediach takýchto ministrov sa možno čudovať ľuďom ktorí sa rozhodnú voliť niečo iné, niekoho kto ich reálne chráni, či to aspoň sľubuje ? Až posadiť na koňa ľudí ako Kotleba ?