Vo veku 113 rokov zomrel v nedeľu najstarší muž na svete, Japonec Masazo Nonaka. V správach stálo „pokojne, v spánku“.
Podobné vyhlásenia ma ale mierne zneisťujú. Kvôli všeobecnému pohľadu na odchod, nie dlhovekosti. Ako vlastne môžeme zodpovedne prehlásiť že úmrtie v spánku je pokojné… Pri nebohom v tej chvíli nikto nebýva, nevieme či sa práve na poslednú chvíľu neprebudil. Starí ľudia či hocikto kto leží aj cez deň nemávajú dobrý spánok a sú v noci často hore.
Ale aj keď je to naozaj v spánku – porážka počas snívania nie je podľa mňa lepším variantom tej cez deň – hádam len pre okolie je to menej obťažujúce ale to zasa nemôže hneď pomôcť… Skrátka sa niekto napríklad rozčúli a „trafí ho“ cez deň – je to nejaká udalosť, správa, náhly stres… pred týmto nie sme uchránení ani počas spánku. V snoch predsa bojujeme, padáme z vysokej skaly, naháňa nás šelma … čiže dokonca ešte vyššie stupne stresu. Kto sa prebudí spotený častejšie, vie o čom píšem. Tieto horory absurdné aj tým že nechápeme čo sa deje sú vrcholne stresujúce a my pozostalí povieme – odišiel pokojne, v spánku…
Je to len ďalšie naše utešovanie sa, istý sebaklam pre prajnosť takéhoto odchodu príbuzným, alebo nádeje že smrť nie je vždy ťažká. Nemalo by sa konštatovať že odišiel pokojne v spánku, ale asi len „v spánku“. Pokojní vtedy boli len pozostalí.